2025-12-05
Viedeň sa môže pochváliť vysokou hustotou verejných toaliet, vrátane niektorých výnimočných – od historických a umeleckých až po bezbariérové.
Mesto Viedeň v súčasnosti prevádzkuje celkovo 167 verejných toaliet, ako sa oficiálne nazývajú mestské toalety. Približne 83% z nich je bezplatných. Na 27 miestach s vysokou premávkou je počas prevádzkových hodín na mieste servisný a upratovací personál. Dve zariadenia sa plne automaticky čistia po vhodení a použití mincí. Viedeň investuje značné prostriedky do modernizácie, údržby historických zariadení a výstavby nových zariadení na existujúcich aj nových miestach. Od roku 2015 sa používa modulárna konštrukcia – s prefabrikovanými betónovými prvkami s ochranou proti graffiti, konštrukciou z nehrdzavejúcej ocele, niektoré s vonkajšími umývadlami, bezbariérovými modulmi a, kde je to možné, so zelenými fasádami. Všetky tieto prvky boli zakomponované aj do nového zariadenia v Resselparku, ktoré bolo otvorené v júli 2025. Ďalšie verejne prístupné zariadenia sa nachádzajú na staniciach a železničných staniciach spoločnosti Wiener Linien a Österreichischen Bundesbahnen, v nespočetných múzeách, na verejných univerzitách, na cintorínoch, v parkoch, ako je napríklad záhrada zámku Schönbrunn, viedenský Prater alebo Dunajský ostrov.
Neobyčajné toalety Mnohé verejné toalety sa stali turistickou atrakciou. Podzemná verejná toaleta na Graben bola otvorená v roku 1905 a je pamiatkovo chránenou budovou vďaka svojmu secesnému dizajnu. Pôvodne mala byť postavená na Stephansplatz, ale námietky cirkevných úradov viedli k presunu jej umiestnenia približne o 300 metrov. Pri jej výstavbe boli použité vysokokvalitné materiály ako dub a teak, mosadzné kovania a leštené sklenené tabule. Napriek modernizácii sa zachoval jej historický charakter. V kabínkach sú stále nainštalované aj individuálne umývadlá, rovnako ako vtedy.
Viedenské toalety sa tiež prispôsobujú svojmu prostrediu. Napríklad kontajner toalety na obľúbenom Dunajskom kanáli je ozdobený vysokokvalitným graffiti umením, pretože táto oblasť je domovom mnohých legálnych graffiti priestorov pre pouličných umelcov. Vynaliezavý majiteľ obchodu so suvenírmi oproti Hundertwasserovmu domu vo viedenskom treťom obvode navrhol svoju verejnú toaletu v Hundertwasserovom charakteristickom farebnom štýle. Nové zariadenia v Augarten, otvorené v októbri 2025, navrhla architektonická firma Zottlbuda a bezproblémovo zapadajú do barokovej záhrady. Wien Museum navrhlo svoju "Toaletu pre všetkých" tak, aby bola obzvlášť prístupná, a dokonca integrovalo stropný výťah a prezliekáreň pre dospelých. Je otvorená počas otváracích hodín múzea a je aj pre návštevníkov bez vstupenky vstup zdarma.
Viedenské toalety sú stále charakteristické svojimi inováciami. V Opernpassage sa nachádzajú toalety Opera, kde sa návštevník za malý poplatok môže oddávať lákaniu prírody za zvukov valčíka. A nezabudneme na futuristické vymoženosti, ktoré navrhol architekt Manfred Wolff-Plottegg pre Café Korb.
Z Viedne do sveta – Cesta k sanitárnym inováciám Pred otvorením prvých verejných toaliet vo Viedni v roku 1883 si ľudia, ako to bolo bežné v iných veľkých mestách, jednoducho robili potrebu do pouličných kanálov. Mobilnú službu ponúkali v 18. a 19. storočí takzvané "Buttenfrauen" - pod dlhým kabátom nosili "Butte", drevené vedro, a ponúkali ho v prípade urgentných záležitostí s určitým súkromím. Berlínsky podnikateľ Wilhelm Beetz nakoniec priniesol do Viedne inováciu: v roku 1883 sa otvorili prvé verejné toalety podľa jeho návrhov v dnešnom 3.obvode Landstraße. Krátko nato ich bolo možné nájsť po celom meste. Olejový sifón, ktorý vyvinul Beetz a ktorý drasticky znížil zápach, sa vyvážal do celého sveta a používal sa aj v Nemecku, Turecku, Mexiku a Južnej Afrike. Dokonca aj dnes je vo Viedni v prevádzke niekoľko zariadení zo začiatku 20. storočia – s historickými exteriérmi a modernizovanými interiérmi. Rozpoznateľné sú podľa sivej alebo zelenej kovovej fasády na betónovom podstavci, ako napríklad na Wiener Ringstraße (Parkring), v zámockom parku Schönbrunn alebo v Türkenschanzpark. Niektoré z pisoárov pripomínajúcich zásteny z tej doby stále stoja, napríklad v Auer-Welsbach-Parku alebo na Alszeile.
Vedeli ste, že: Viedenská záľuba v osvojovaní si francúzskych slov je dlhoročná. Raní Habsburgovci sa snažili zachovať si svoje španielske dvorné maniere a vyhnúť sa racionalistickému vplyvu Francúzska, ale od čias cisárovnej Márie Terézie vplyv Paríža rástol. Jazykom, ktorým sa hovorilo na dvore, bola "schönbrunská nemčina", elegantný, nosový prejav vyššej triedy posiaty francúzskymi výrazmi. Aj dnes sa chodník označuje ako "Trottoir", skriňa na kabáty je "Garderobe" a káva s mliekom je "Mélange" – a samozrejme, pánsky pisoár je "Pissoir".
Autor: dg Zdroj: Wien Tourismus Preberať obsah stránky je možné len so súhlasom redakcie. Všetky práva vyhradené.
