Otestovali sme renesančný zámok Schloss Schallaburg a ocitli sme sa v 80. rokoch
2026-08-17
Na Schallaburgu sme si vyskúšali, ako sa telefonovalo pred mobilmi, sledovali sme mladších návštevníkov pri kazetách a spomínali na Černobyľ. Výstava "80er – Grenzen waren gestern" nás vrátila do detstva, ale zároveň nám pripomenula, ako neuveriteľne rýchlo sa svet za posledných 40 rokov zmenil. A ak ste 80. roky zažili, túto výstavu vám naozaj odporúčame.
Na Schallaburg sme sa vybrali s tým, že si trochu zaspomíname. Vedeli sme, že hlavná výstava sezóny 2026 je venovaná 80. rokom, ale až priamo na mieste sme si uvedomili, koľko vecí z tohto desaťročia máme ešte stále v pamäti. Telefóny na šnúre, kazety, platne, plagáty, Walkman, Polaroid, staré televízory, móda s vypchávkami... a, samozrejme, udalosti, ktoré vtedy menili svet. Výstava potrvá do 15. novembra 2026 a podľa nás sa ju oplatí vidieť nielen pamätníkom 80. rokov. Práve mladším návštevníkom totiž môže ukázať, ako vyzeral svet pred internetom, smartfónmi a umelou inteligenciou.
Pozrite si náš VLOG z návštevy Schallaburgu a Melku:
Schloss Schallaburg
História zámku siaha približne 1.000 rokov do minulosti. Najstaršie zachované časti pochádzajú z 11. storočia, keď tu stála opevnená stredoveká stavba. V 16.storočí sa však pôvodný hrad postupne premenil na veľkolepé renesančné sídlo. Hans Wilhelm von Losenstein nechal Schallaburg prestavať podľa talianskych vzorov a z tohto obdobia pochádza jeho dnešná nezameniteľná podoba. Zámok dnes patrí spolkovej krajine Dolné Rakúsko od roku 1968, keď sa začala aj jeho rozsiahla obnova. Schallaburg sa postupne vypracoval medzi najvýznamnejšie výstavné centrá v Rakúsku. A keď sem prídete, pochopíte prečo.
Terakotový dvor vás dostane Ešte predtým, ako vojdete na výstavu o 80. rokoch, oplatí sa zastaviť na nádhernom veľkom arkádovom dvore. Je to jedno z najväčších prekvapení celej návštevy. Na dvojposchodových arkádach sa nachádza približne 1.600 terakotových figúr – masky, tváre, bájne bytosti, bohovia, erby a ďalšie postavy. Niektoré pôsobia vznešene, iné sú poriadne uletené a niektoré tváre sú dokonca trochu strašidelné. Práve vďaka nim má Schallaburg atmosféru, akú by ste možno vôbec nečakali. Človek sa na chvíľu cíti skôr niekde v Taliansku než na rakúskom zámku.
Terakotové figúry nie sú iba dekorácia. Každá má svoj príbeh Ak sa na Schallaburgu niečím určite nezabudnite kochať, je to veľký renesančný arkádový dvor. Jeho najväčšou ozdobou sú stovky terakotových figúr, masiek a reliéfov. Celkovo ich je približne 1 600 a keď sa pri nich chvíľu zastavíte, zistíte, že mnohé z nich nie sú iba ozdobou. Spájajú sa s príbehmi, legendami a symbolmi, ktoré sú súčasťou histórie Schallaburgu. Jednou z najzvláštnejších je takzvaná Hundefräulein (Psia slečna), ženská postava s hlavou psa. Viaže sa k nej stará legenda o mužovi, ktorý zabil svojho brata a po ďalšom rúhaní sa Bohu mal byť potrestaný tým, že sa mu narodila dcéra s hlavou psa. Podľa povesti bola táto dievčina ukrytá v podzemí hradu a jej zjavenie malo predznamenávať smrť jedného z obyvateľov Schallaburgu. Nemusíte však na nádvorí hľadať iba Psie dievča. Medzi terakotovými postavami nájdete aj Siegfrieda s drakom, šašov, hudobníkov, bájne bytosti, masky či motívy inšpirované antikou. A práve pri pohľade na detail tváre niektorej z týchto postáv si človek uvedomí, akú neuveriteľnú prácu renesanční umelci odviedli.
My sme si ich prezerali úplne sami a práve to sa nám páčilo. Nemusíte mať so sebou sprievodcu, aby ste si Schallaburg užili. Výstava aj samotný areál sú pripravené tak, že návštevník sa vie orientovať vlastným tempom a postupne pochopí, čo vidí a aký príbeh sa za tým skrýva. Areál sa dá prechádzať vlastným tempom a samotné miesto vás postupne vedie históriou. Aj bez sprievodcu človek pomerne dobre pochopí, čo sa tu odohrávalo a ako sa stredoveký hrad zmenil na nádherné renesančné sídlo.
A potom vojdete do 80. rokov Samotná výstava je rozmiestnená v približne 17 priestoroch okolo veľkého arkádového dvora. A hneď od začiatku je jasné, že nejde o klasickú vitrínovú výstavu, kde si všetko iba prečítate a idete ďalej. Je interaktívna a to je podľa nás jedna z jej najväčších výhod. Nájdete tu napríklad telefóny, ktoré boli pred pár rokmi samozrejmosťou. Klasické telefóny s číselníkom a káblom. Môžete si vytočiť priložené číslo a o kúsok ďalej od vás zazvoní iný telefón, pretože ste naň práve zavolali. My vieme, ako sa takýto telefón používa. Vieme, prečo je na šnúre. Vieme, ako sa zdvihne. A vieme aj to, že keď sa pomýlite, nemáte červené tlačidlo, ktorým hovor jednoducho zrušíte. Mladšie ročníky už nad týmto telefónom chvíľu premýšľajú. A potom prichádza ďalšia otázka: ako sa z toho vlastne volá? Pri kúpe vstupeniek sme dostali darček - malú zelenú ladvinku, v ktorej bola kazeta, ceruzka a návod. Pre nás bolo zábavné sledovať mladších návštevníkov. Kazeta? A čo s ňou? Pre nás úplne normálna vec. Kazety sme poznali, pretáčali sme ich, nahrávali na ne hudbu a všetci sme vedeli, čo robiť, keď sa páska zamotala. Pre dnešné deti je kazeta takmer historický artefakt. Ako sa do nej dostane hudba? Ako sa pretáča? Ako sa prehráva? A čo sú vlastne platne? Prečo je na nich hudba a čo robí tá ihla? Výstava práve vďaka týmto predmetom veľmi jednoducho ukazuje, aký veľký technologický skok sme za niekoľko desaťročí urobili.
80. roky neboli iba veselé. Výstava veľmi dobre ukazuje aj ich temnejšiu stránku – studenú vojnu, železnú oponu, politické konflikty, protesty, AIDS či Černobyľ. A práve pri Černobyle sme sa zastavili dlhšie. Na stene je otázka: "Kde ste boli 26. apríla 1986?" My to vieme. Boli sme v škole a v ten deň sme skákali na školskom dvore do piesku. Vtedy sme samozrejme ešte netušili, čo sa stalo a aký význam bude mať havária jadrovej elektrárne v Černobyle pre celú Európu. Dnes sa na túto udalosť pozeráme úplne inými očami. A práve toto je na výstave dobré. Nesnaží sa z 80. rokov urobiť iba retro zábavu. Ukazuje ich ako desaťročie veľkých kontrastov – medzi strachom a optimizmom, Východom a Západom, analógovým svetom a technológiami, ktoré už klopali na dvere.
Čím ďalej výstavou idete, tým viac máte pocit, že ste sa vrátili do vlastného detstva. Plagáty, polaroid, walkman, staré televízory, písací stroj, mončičáci, športové oblečenie, Ray-Ban okuliare, laky na vlasy, potítka a typická móda 80. rokov. A nechýba ani hudba. Madonna, Michael Jackson, Cyndi Lauper, Bruce Springsteen či rakúsky Falco. Uvidíte platne a kazety, ale aj predmety spojené s hudobnými hviezdami. Nechýba Falco a jeho slávna bunda spojená s hitom Rock Me Amadeus. A ak si chcete hudbu 80. rokov vychutnať trochu inak, môžete si vyskúšať aj Silent Disco.
Bratislava na druhej strane: pre slovenského a českého návštevníka je veľmi zaujímavá aj časť venovaná rozdeleniu Európy. Na jednej strane Viedeň, na druhej Bratislava. Dnes medzi nimi prakticky neexistuje hranica. V 80. rokoch však išlo o dva veľmi odlišné svety. Výstava porovnáva každodenný život na Východe a Západe prostredníctvom vecí, ktoré boli pre ľudí úplne obyčajné – od áut a nábytku až po televízne programy a nápoje. V jednej z miestností je "obývačka" ako vystrihnutá z tej doby. A medzi tým všetkým je politika, železná opona a svet, ktorý sa na konci desaťročia začal dramaticky meniť. Uvidíte tu aj Berlínsky múr v životnej veľkosti a na konci výstavy vidíme jeho fragment ako symbol toho, čo sa v roku 1989 stalo.
Posledná miestnosť je možno najdôležitejšia, pretože až tam si naplno uvedomíte, že 80. roky boli posledným veľkým analógovým obdobím. Telefóny boli na šnúre. Hudbu sme počúvali z platní a kaziet. Fotografie sme si museli nechať vyvolať. Informácie neboli na internete, pretože internet v dnešnej podobe ešte neexistoval. A pritom sa už vtedy objavovali predstavy o svete, ktorý poznáme dnes. Roboty, počítače, cestovanie do vesmíru, umelá inteligencia a technológie, ktoré vtedy patrili najmä do sci-fi filmov. 80. roky neboli iba minulosťou. Boli začiatkom sveta, v ktorom dnes žijeme. Výstava trvá do 15. novembra 2026.
Nezabudnite na záhradu Pri návšteve nevynechajte záhradu Schallaburgu. Nám sa veľmi páčila. Historická renesančná záhrada je krásna sama o sebe a stojí za to vyjsť von aj vtedy, keď ste prišli predovšetkým na výstavu. Nájdete tu upravené časti záhrady, historickú strelnicu a pozostatky priestoru, kde sa kedysi nachádzala takzvaná Ballhaus, teda miesto určené na spoločenskú zábavu a predchodcu dnešných tenisových hier. Historické pramene dokonca hovoria o tvarovaných záhonoch, vzácnych rastlinách, hlinených figúrach a vodných prvkoch. Dnes je záhrada jednoducho nádherným miestom na prechádzku a oddych. Po výstave je to príjemná zmena. Zrazu máte okolo seba zeleň, historické múry, výhľady a úplne inú atmosféru.
Počas roka sa tu konajú rôzne podujatia, trhy a festivaly. V areáli sú aj programy pre rodiny, historická strelnica, escape roomy a v okolí sa dajú podniknúť prechádzky či cyklovýlety. Sprievodcu nepotrebujete, ale pokojne si ho doprajte. My sme si výstavu prešli vlastným tempom a práve to nám vyhovovalo. Všetko je dostatočne názorné a jednotlivé časti do seba zapadajú. Aj bez sprievodcu človek pochopí základný príbeh 80. rokov, historické súvislosti aj to, prečo boli niektoré udalosti také dôležité. Ak však chcete ísť viac do hĺbky, Schallaburg ponúka aj komentované prehliadky. V roku 2026 stojí klasická prehliadka 6 € na osobu a trvá približne 75 minút. Za nás je však výstava veľmi dobre pripravená aj na samostatnú návštevu – najmä ak chcete zastavovať pri predmetoch, ktoré vás osobne zaujmú.
Schallaburg sme spojili s Melkom Návštevu sme spojili aj s výletom do neďalekého opátstva Melk, takže sme počas jedného dňa mali dva úplne rozdielne zážitky. Najskôr renesančný Schallaburg a návrat do 80. rokov, potom monumentálne barokové opátstvo nad Dunajom. Schallaburg je podľa nás ideálnym tipom na jednodňový výlet z Bratislavy. Autom sem prídete približne za 2 hodiny (záleží od hustoty premávky) a čaká vás asi 180 kilometrov podľa miesta odchodu a zvolenej trasy. Samotný Schallaburg leží len približne 5 kilometrov od Melku, takže sa priam ponúka spojiť obe miesta do jedného výletu. Na dopoludnie sme si naplánovali Schallaburg, kde sme si bez naháňania prešli výstavu, renesančné nádvorie, terakotové figúry aj krásnu záhradu, a potom sme pokračovali do neďalekého Melku. Ak hľadáte výlet, pri ktorom nebudete celý deň iba sedieť v aute, odporúčame práve toto: Schallaburg + Melk. Ráno vyrazíte z Bratislavy, dopoludnie strávite na Schallaburgu, pokračujete do Melku, ktorý je len 5 kilometrov ďalej. Večer ste opäť doma. Článok o našej návšteve Melku pripravujeme :) No ak si pozriete vlog, spojili sme tam naše obe návštevy.
Náš tip: príďte ráno Ak sa na Schallaburg chystáte, odporúčame prísť skôr ráno. V areáli je viacero bezplatných parkovacích možností, ale ak máte na výber, určite by sme sa snažili zaparkovať čo najbližšie k zámku a ideálne v tieni. Veď prečo sa po niekoľkých hodinách prechádzania po výstave vracať k autu, ktoré sa medzitým zmenilo na saunu? Výstava "80er – Grenzen waren gestern" nás bavila. A odporúčame ju. Najmä preto, že nie je iba o nostalgii. Áno, budete sa smiať pri starom telefóne, spomeniete si na kazety, platne, plagáty a walkman. Možno si pri niektorom exponáte poviete: "Toto sme mali doma." A možno sa o pár desaťročí budú naše dnešné smartfóny niekomu zdať rovnako nepochopiteľné. A presne preto sa nám Schallaburg páčil. Nevracia nás iba do minulosti. Ukazuje nám, odkiaľ sme prišli a ako rýchlo sa svet dokáže zmeniť.
Vstupné: - dospelí 16,- € - deti a mládež 6 – 18 rokov 5,- € - deti do 6 rokov zdarma - Seniori 65+ 14,- € komentovaná prehliadka + 6,- € na osobu Niederösterreich-CARD: jeden vstup zdarma vrátane prehliadky Parkovanie: v blízkosti sú bezplatné parkoviská
Schallaburg Schallaburg 1 3382 Schallaburg
Čoskoro test BYD Dolphin G prinesieme na stránkach BenzinSK
Autor: Marian Illéš, Dana Illéšová Preberať obsah stránky je možné len so súhlasom redakcie. Všetky práva vyhradené.
Viete že...
V Rakúsku je okrem bežných pozdravov v nemčine (napr. "Guten Tag!" = "Dobrý deň!") často používaná aj fráza "Grüß Gott!" = "Pozdrav pánboh!", ktorú možno použiť počas celého dňa. Odpoveďou na tento pozdrav je taktiež "Grüß Gott!".
