Každý, kto mohol zasadnúť k cisárskemu stolu, musel vedieť, ako správne zložiť servítku, ktorý príbor kedy použiť a predovšetkým, kedy je lepšie mlčať. Viedenský dvor totiž po stáročia patril medzi tie s najprísnejšou etiketou v Európe a aj malé pochybenia mohli byť veľmi nepríjemné.
Zasadací poriadok bol presne určený a riadil sa striktne podľa postavenia a titulov. Čím bližšie niekto sedel k cisárovi alebo cisárovnej, tým väčšej pocty sa mu dostalo. Jedlá sa podávali vo viacerých chodoch, pričom mimoriadne obľúbená bola francúzska kuchyňa a starostlivo prezentované pokrmy. Súčasťou každodenného života na dvore boli strieborné príbory, krištáľové poháre a bohato zdobené tabule.
Samotný cisár František Jozef bol však prekvapivo skromný. Obľuboval jednoduché jedlá, ako napríklad varenú hovädzinu Tafelspitz či cisársky trhanec Kaiserschmarrn. Jedol veľmi rýchlo, čo často spôsobovalo problémy jeho hosťom, ktorí len ťažko držali krok s jeho tempom. Navyše platilo pravidlo, že keď cisár prestal jesť, ostatní museli urobiť to isté. Hovorilo sa preto, že ten, kto stoloval s Františkom Jozefom, si po hostine ešte zašiel do hotela Sacher na pár viršlí (klobások).
Dôležitú úlohu zohrávala aj správna telesná kultúra. Sedelo sa vzpriamene, lakte na stôl nepatrili a hlasné jedenie bolo neprípustné. Dámy museli navyše dbať na bezchybné držanie tela a elegantné, nenápadné pohyby. Servítka sa nerozkladala teatrálne ako posteľná plachta, ale decentne a nenápadne. A pomýliť si pohár sa rozhodne neodpúšťalo.
K legendám habsburskej monarchie patrila aj dvorná kultúra kávy a sladkých jedál. Torty, kandizované ovocie, horúca čokoláda a jemné pečivo boli neoddeliteľnou súčasťou recepcií, rovnako ako bohaté hostiny počas plesov či poľovníckych stretnutí.
Stôl Habsburgovcov tak nebol iba miestom, kde sa jedlo. Bol zároveň javiskom, centrom moci aj spoločenskou skúškou, na ktorej záležalo na každom detaile.
Autor: dg Preberať obsah stránky je možné len so súhlasom redakcie. Všetky práva vyhradené.
Viete že...
Rakúska ťahaná štrúdľa, alebo strudel, patrí k tradičným rakúskym receptom. Je však známa a obľúbená vo všetkých krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska, ale aj na celom svete. Charakteristická pre tento zákusok, je špecifická úprava cesta, ktoré sa ručne naťahuje na veľmi tenučkú, až priehľadnú hrúbku.
