Najstaršia rakúska soška asi pochádza až z Talianska
2022-03-08
Najstaršia rakúska socha je Willendorfská venuša. Zatiaľ čo väčšina ostatných nájdených sôch Venuší bola vyrobená zo slonoviny alebo kostí, rakúska socha bola vyrobená z horniny nazývanej oolit. Bola objavená v roku 1908, no jej tvorca žil pred viac ako 30.000 rokmi.
Willendorfská venuša je ženská plastika, približne 11 cm vysoká, z obdobia mladšieho paleolitu. V roku 1908 ju našiel robotník menom Johann Veran. Ide o najznámejší archeologický nález na území Rakúska. Je súčasťou Prehistorického oddelenia viedenského Prírodovedného múzea, kde patrí k najatraktívnejším exponátom.
Soška je najslávnejšou ukážkou starého umenia v Európe, vedci však nevedeli odpovedať na základnú otázku - odkiaľ pochádza. Je totiž vyrobená z neolitického vápenca, ktorý sa v rakúskom Willendorfe, kde ju našli, ani v jeho vzdialenom okolí vôbec nenachádza. Viedenským antropológom pomohla tomografia, pomocou nej zistili, že materiál, z ktorého bola venuša vytvorená veľmi pravdepodobne pochádza zo severného Talianska. Prekvapujúci výsledok vrhá nové svetlo na mobilitu prvých moderných ľudí - boli schopní prekovávať Alpy v oboch smeroch. Ľudia teda pravdepodobne cestovali viac, ako vedci predpokladali už pred 30.000 rokmi.
Willendorfská venuša je výnimočná nielen svojím vzhľadom, ale aj materiálom. Zatiaľ čo väčšina ostatných nájdených sôch Venuší bola vyrobená zo slonoviny alebo kostí, rakúska socha bola vyrobená z horniny nazývanej oolit. Od jej objavenia až doteraz sa vedci zameriavali len na vonkajšiu časť sochy, teraz však po prvýkrát preskúmali aj jej vnútro. Pomocou mikropočítačovej tomografie získal antropológ Gerhard Weber z Universität Wien snímky s detailným rozlíšením 11,5 mikrometra a mohol vyvodiť prvé kľúčové závery. "Vnútro Venuše je veľmi rôznorodé. Na základe takéhoto nálezu možno určiť pôvod," cituje správa Viedenskej univerzity antropológa.
Spolu s geológmi Alexandrom Lukenederom a Matthiasom Harzhauserom z Prírodovedného múzea vo Viedni potom porovnali tieto údaje so vzorkami oolitov z Rakúska a ďalších oblastí od Francúzska po východnú Ukrajinu a od Nemecka po Sicíliu. Analýza nakoniec ukázala, že jeho zloženie je štatisticky nerozlíšiteľné od vzoriek zo severného Talianska v blízkosti jazera Lago di Garda. To znamená, že Venuša - alebo aspoň jej materiál - sa dostala na sever cez Alpy. Podľa Webera ľudia v mladom paleolite vyhľadávali vhodné oblasti na osídlenie a migrovali podľa zmien klímy alebo dostupnosti divej zveri, najmä pozdĺž riek. Takéto cesty mohli trvať niekoľko generácií.
Jedna z dvoch možných trás zo severného Talianska do Panónskej nížiny prechádza popri Alpách a v predchádzajúcich rokoch ju v simuláciách opísalo niekoľko vedcov. Iný spôsob, ako sa dostať od jazera Garda do regiónu Wachau, je ísť priamo cez Alpy. Trasa pozdĺž riek Adige, Inn a Dunaj meria spolu 730 kilometrov a s výnimkou 35 kilometrov pri jazere Reschensee sa nachádza v nadmorskej výške do 1.000 metrov. Vzhľadom na klímu pred 30.000 rokmi a pôvodné ľadovce však nie je jasné, či to vôbec bolo možné.
Okrem severného Talianska by podľa vedcov mohla prichádzať do úvahy ešte jedna oblasť pôvodu materiálu, a to na východnej Ukrajine, viac ako 1 600 kilometrov vzdušnou čiarou východne od Willendorfu. Miestne vzorky sa síce nezhodujú s Venušou tak jasne ako severotalianske, ale sú konzistentnejšie ako všetky ostatné. Medzi týmito lokalitami je však ešte jedna zaujímavá súvislosť. V oblasti južného Ruska sa našli figúrky neskoršieho dáta, ktoré sú veľmi podobné Willendorfskej venuši.
Podľa Viedenskej univerzity vedie odhalená záhada dolnorakúskej figúrky k ďalším otázkam o doteraz nedostatočne preskúmanej mobilite pravekých obyvateľov v oblasti okolo Álp. Napríklad slávny ľadový muž Ötzi, ktorého múmia bola nájdená na rakúsko-talianskych hraniciach, žil pred 5.300 rokmi, teda o desaťtisíce rokov neskôr, ako vedci datujú vznik Willendorfskej venuše. Universität Wien teraz plánuje ďalší výskum dejín alpských regiónov.
Ak si ju budete chcieť pozrieť, navštívte Prírodovedné múzeum:
Otvorené: štvrtok - pondelok od 09:00 do 18:30 hod. utorok zatvorené streda od 09:00 do 21:00 hod.
Vstupné: návštevníci do 19 rokov vstup zadarmo dospelí 14,- € seniori od 65 rokov 10,- €
Naturhistorisches Museum Wien Maria-Theresien-Platz 1010 Viedeň
Zdroj: com Preberať obsah stránky je možné len so súhlasom redakcie. Všetky práva vyhradené.
Viete že...
Ako prejav uznania dobrých služieb sa zvykne dávať sprepitné vo výške cca 5% účtovanej čiastky.
