2019-05-15
Viac ako polovicu rozlohy Viedne tvoria zelené plochy. Zastavané územia pritom zaberajú len 30 percent mesta, čo je podľa viedenského magistrátu najnižší podiel v Európe.
53 percent plochy Viedne tvorí zeleň. To dokladá aktuálny monitoring zelených plôch viedenského magistrátneho oddelenia MA 22. Podľa viedenskej radnej pre životné prostredie Ulli Sima je Viedeň dynamicky rastúce mesto, v ktorom sa za posledných desať rokov zvýšil počet obyvateľov o viac ako štvrť milióna. Pri poslednom monitoringu, ktorý sa uskutočnil pred desiatimi rokmi, bolo nameraných 51 % zelených plôch. Pozitívny je nielen vývoj podielu zelených plôch, ale aj plôch s priepustným povrchom, ktoré predstavujú ulice či budovy. „Obzvlášť nízky stupeň priepustnosti, ktorý sa vo Viedni pohybuje okolo 30 %, z nás robí majstra Európy,“ dodává Sima. V prepočte na počet obyvateľov Viedne to zodpovedá len 70 m² zastavanej plochy na hlavu. V boji proti horúčavám zapríčinenými zmenami klímy, sa rakúska metropola zasadzuje o vytváranie ďalších zelených plôch, parkov a zelených fasád.
Jeden z dôvodov, prečo Viedeň dosahuje takéto hodnoty je fakt, že mesto, ktorého počet obyvateľov neustále stúpa, sa nerozrastá na úkor zelených plôch, ale tam, kde zastavané plochy už existujú, a ktoré môžu byť novo využité. Často ide o továrne alebo nádražné areály – príkladom môžu byť nádražia Nordbahnhof a Nordwestbahnhof či mestská rozvojová oblasť Eurogate. Využitím týchto areálov ide Viedeň proti trendu, ktorý sa dá všeobecne zaznamenať v Rakúsku. V priemere je tu denne zastavaných 13 hektárov zelených plôch a ornej pôdy. A to i napriek tomu, že po celej zemi leží 40 000 hektárov industriálnych objektov ľadom, čo zodpovedá rozlohe Viedne.
Viedeň chce vybudovať v nasledujúcich rokoch viac ako 13 hektárov nových parkov. K 850 existujúcim parkom tak pribudnú ďalšie projekty, napríklad na jeseň 2019 začne výstavba nového parku Elinor-Ostrom v časti Seestadt Nord s rozlohou 2,8 ha a mnohé ďalšie.
Sima nedávno predstavila Ofenzívu proti mestským tepelným ostrovom spôsobeným zmenou klímy. V husto zastavaných oblastiach totiž asfalt, betón a strechy výrazne prispievajú k rastu teplôt vo svojom bezprostrednom okolí a vytvárajú tak mestské tepelné ostrovy, alebo „urban heat islands“. Tak môže vzniknúť až 12-stupňový teplotný rozdiel medzi stredom a okrajom mesta. Viedeň proti tomuto javu bojuje svojím rozsiahlym balíčkom „cooling-paket“: popri rozširovaní zelených plôch stojí v popredí aj výstavba zelených fasád – tých má v nasledujúcich rokoch vo Viedni vzniknúť 150. Zásadnú rolu hrajú i stromy, ktoré sú zelenými pľúcami mesta. Viedeň má celkom 480.000 stromov a každý rok ich pribúda 3.000.
Autor: Zdroj: (com) Preberať obsah stránky je možné len so súhlasom redakcie. Všetky práva vyhradené.
Viete že...
V nedeľu sú všetky potraviny (vrátane supermarketov) a obchody zatvorené. Výnimkou sú reštaurácie a pohostinstvá.
